zviracimaniaci a mágia na Blog.cz

Ahoj je tento blog až taký zlý? Fakt srry že som tu tak dlho nebola bola som na virtuálnej stajni MRK ale zistila som že vy ste lepší. Pretože u nich moje veci nie sú pekné. Mám dobrý blog? Asi nie že? Ani vám sa nepáči že? Podľa nich je toto hnushttp://jkzlatyoxer.blog.cz/ oni nič nevedia oceniť ja sa snažím ešte vravím že to nie je dokončené a oni že je celé zle a tak ja sa na nich všetkých môžem vysra... Keď si mysloa, že sú dokonalí nech sa páči už tam ani nepáchnem Le mi zničia deň!

Ahojte, sorry, že som sa tak dlho neozvala, ale nemala som čas. Mám strašne dobrú správu narodili sa mi mačiatkáááááááááá!!!!!!!! Sú také zlaté! Majú len tri dni, ale už sa prejavuje ich charakter. Jedno je bielo-ryšavé(Xavier), druhé je malinká 3-colourka(Nicol) a 2 sú tigovanobiele(Amelia a Zoey). Narodili sa v deň narodiek mojej naj kamošky, preto jedno nesie jej meno, Nicol. Bohužiaľ si môžem nechať iba jedno takže ak by niekto mal záujem komentujte. Fotky nižšie.

Ludkovia zajtra sem pridám prvú časť tejto novej super knižky dúfam, že sa vám bude páčiť!!!!!!!!!!!!!! veľmi by som chcela, aby ste mi poslali komenty aké knihy máte najradšej. Píšte pls!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Pridám aj iné žánre kníh.

Originálny názov plemena : Bichon á poil frisé

Krajina pôvodu : Stredozem

Doba vzniku : Stredovek

Pôvodné využitie : Spoločník

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 rokov

Hmotnosť : 3-6 kg

Výška : 23-30 cm

História
Bišónik patrí medzi najstaršie plemená psov. Jeho presný pôvod nie je známy, ale pravdepodobne pochádza z Kanárskych ostrovov, odkiaľ bol v 14. storočí dovezený do Európy. V tejto dobe sa ešte od bišónika neodlišovali ostatné, dnes už samostatné plemená - maltézsky psík, boloňský psík, levíček a havanský psík. Bišónik bol veľmi obľúbeným vo Francúzsku, kde robil spoločnosť bohatým aristokratom. Po francúzskej revolúcii a páde aristokracie bol často využívaný, pre svoju veselú a učenlivú povahu, ako umelec v cirkusových manéžach. Behom prvej svetovej vojny však takmer upadol v zabudnutie a záujem o toto plemeno vzrástlo až v roku 1930. Jeho chovný štandard bol ustanovený v roku 1933 a bol pomenovaný bichon á poil frisé, psík s kučeravou srsťou.

Všeobecný vzhľad
Bišónik má neobvyklý a nezameniteľný vzhľad vďaka svojmu bohatému kožuchu. Jediným kontrastom k jeho bielej hlavičke sú veľké, tmavé oči s čiernym ňufákom. Uši sú úzke, jemné a zvislé s dlhou, kučeravou srsťou. Telo je pevné, s hlbokým hrudníkom a širokou panvou. Chvost je nasadený nízko a je nesený zdvihnuto v oblúku nad chrbtom.

Srsť a farba srsti
Srsť je bohatá, jemná a hodvábna, je mierne zvlnená. Pokiaľ nie je učesaná, tvorí kučerky. Farba srsti je čisto biela, ale koža pod ním má byť pigmentovaná tmavým pigmentom.

Povaha
Bišónik je šarmantný, inteligentný pes, ktorý má veľmi veselú povahu. Je veľmi priateľský a verný, bystrý, živý a hravý, nikdy nie je agresívny.

Spoločenská charakteristika
Bišónik miluje spoločnosť ľudí. Svojho pána si v rodine vyberá sám, a je na neho veľmi fixovaný. Nikdy nie je agresívny ani voči ľuďom, ani voči ostatným psom. Pri súžití s inými domácimi zvieratami nebývajú problémy.

Výchova
Tento psík je pomerne ľahko vychovávaný, veľmi dobre a rád sa učí, jeho výchova by však mala byť, rovnako ako u iných psov, dôsledná. Bišónik veľmi rýchlo pochopí, čo po ňom jeho pán chce a vyrastá vo veľmi poslušného a prítulného psíka.

Starostlivosť
Srsť tohoto psíka vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Pokiaľ si má udržať svoj atraktívny vzhľad, je nutné denné česanie a vyčesávanie. Na nohách a na nose môže byť srsť jemne upravená, na tele sa končeky srsti zastrihávajú do požadovaného tvaru. Tohto psa je vhodné taktiež pravidelne, asi v rozmedzí 4-6tich týždňov vykúpať. Pri kúpaní je nutné použiť kvalitný šampón, určený špeciálne pre psy. Kontrolujte, či srsť nedráždi oko a očným roztokom umývajte okolie očí, aby sa psovi netvorili škaredé cestičky po slzách. Taktiež je nutné odstrániť uvoľnené chlpy zo zvukovodu a dbať na jeho čistotu. Prebytočné chlpy medzi vankúšikmi na labkách je nutné opatrne zastrihnúť a pazúriky udržovať krátke.

Vhodné športy
Agility

Najčastejšie nemoci
"Zákaly šošovky; entropium; epilepsia; mediálna luxácia jabĺčka"

Originálny názov plemena : Labrador Retriever

Krajina pôvodu : Veľká Británia

Doba vzniku : 19. storočie

Pôvodné využitie : Pomocník rybárov, poľovný pes

Dnešné využitie : Spoločník, poľovný a služobný pes

Priemerná dĺžka života : 13-14 rokov

Hmotnosť : 25-34 kg

Výška : 54-57 cm

História
Patrí do skupiny najstarších anglických plemien. Je pravdepodobne spoločný s newfoundlandským psom. Tieto dve plemená nadväzujú na miestneho rybárskeho psa , ktorého nazývali St. John's Dog z kanadského New Foundlandu. Už v 17. storočí používali námorníci na Newfoudlande veľké čierne psy, ktoré boli známe pod menom malý vodný pes, boli vycvičené, aby plávali medzi pobrežím a loďami a tak prinášali rôzne predmety. Pomáhali tu aj pri vyťahovaní rybárskych sietí na breh. Tieto psy boli predkami novofunlandských psov a landseerov, ale aj niektorých ďalších plemien. Zo psov, ktorý sa z Kanady z pobrežia Newfoundlandu dostali do Anglicka na začiatku 19. storočia, vyšľachtil tretí vojvoda z Malmesbury plemeno na poľovné účely, ktoré nazval Labrador retriever. K vyšľachteniu použil pointerov, ktorý dali psovi dobrý nos. V roku 1759 prešiel Labrador, do anglického vlastníctva. Históriu bolo možné do všetkých detailov doložiť až od roku 1878, teda od roku kedy bol založený Kennel Club. Pomenovanie labrador retriever sa používa už od roku 1839. Všetci chovatelia sa držali čistých línií. Dnešné psy sú asi ťažšie než vtedajšie a majú kratšie papule. Oficiálne uznanie plemena je z roku 1903. V roku 1916 bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval svoj štandard a roku 1920 usporiadal prvý Field Trial čistokrvných labradorov. Po skončení druhej svetovej vojny sa obľuba labradora ešte rozšírila.

Všeobecný vzhľad
Labradorský retriever je pes silnej konštitúcie, stredne veľký, mohutný, kompaktne stavaný. Hlava býva široká, s dobre vyjadreným stopom, nikdy nemá byť úzka alebo dlhá. Uši nebývajú príliš veľké ani ťažké, sú nesené vzadu a ovísajú vždy dolu pozdĺž hlavy. Oči sú stredne veľké a majú dobromyseľný a inteligentný pohľad. Farba býva hnedá alebo orieškovohnedá, no chybou nie sú ani svetlé oči. Prednosť však majú oči tmavé. Krk je silný, mohutný a dobre nasadený. Dobre stavané telo labradorského retrívera býva pevné, dobre stavané, so širokým a hlbokým hrudníkom, pružnými rebrami a s bedrami ktoré sú krátke, široké a silné. Nohy mocné a majú pevný kostrový podklad, sú kolmo postavené od lakťa ku zemi. Chrbtová línia býva rovná. Zadok krátky a mocný. Pre toto plemeno je charakteristický jeho chvost. Ktorý je výrazne silný pri koreni a smerom ku koncu sa zužujúci. Je stredne dlhý, pôsobí dojmom popisu vydrieho chvosta. Je nesený veselo, ale nemá byť otočený na chrbát.

Výchova
Vzhľadom k tomu, že tento pes je inteligentný a primerane temperamentný, pomerne dobre a ľahko sa vychováva. Jeho výchova musí však byť dôsledná a to aj z toho dôvodu, že toto plemeno sa dosť často používa aj ako policajný pes a dosť často ho vídať aj ako vodiaceho psa pre nevidomých. Pes si vyžaduje veľa času a pozornosti, aby vyrástol v slušného, spoľahlivého a poslušného psa. Vhodné je prihlásiť sa so svojim psom do kynologického klubu, základnú poslušnosť však je nutné cvičiť doma. Tento pes je vhodný k výcviku poslušnosti aj k ďalšiemu náročnejšiemu výcviku.

Srsť a farba srsti
Srsť labradorského retívra je krátka, rovná, býva hustá a nesmie byť skučeravená, pri dotyku býva tvrdá. Je odolná proti vode a nepriazni počasia. Farba býva čierna, žltá alebo čokoládovo hnedá. Žltá sa vyskytuje v odtieňoch od svetlo smotanovej po pečeňovo hnedú. Malé biele škvrny sú prípustné iba na hrudi.

Povaha
Labradorský retríver je pes inteligentný, vyrovnaný, je to aj pes veľmi živý, s dobrou povahou a výborným nosom. Vášnivý milovník vody

Spoločenská charakteristika
Labradorský retríver je pes, ktorý svojmu pánovi a jeho rodine je veľmi oddaný. Svojmu pánovi sa vždy usiluje zavďačiť. Býva verný a celej rodine je dobrým priateľom. Keďže má rád ľudí je veľmi dôverčivý a neagresívny. Ku známym ľuďom býva priateľský, k cudzím nedôverčivý. Pri správnej výchove nebývajú problémy ani s inými domácimi zvieratami. Problémy nebávajú ani pri stretnutiach s inými psami.

Starostlivosť
Srsť tohto psa si nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Pre česanie je vhodné použiť hrebeň s prírodnými štetinami. Psa češte každý deň, je to vhodné preto, aby sa psovi odstránila uvoľnená srsť, pre odstránenie prachu a lupín a tiež k stimulácii jeho prirodzeného premasťovania. Psa kúpte len keď je to potrebné, bežné znečistenie odstráňte otretím vlhkou handrou. Pri kúpaní používajte kvalitný šampón. Uši udržujte čisté, pazúriky krátke. Taktiež sa starajte o jeho chrup.

Vhodné športy
Agility, aportovanie

Najčastejšie nemoci
Poruchy zraku, artritída kĺbov

Zvláštnosti plemena
Medzi každým pánom a psom vzniká zvláštne puto a labradorský retriever je svojmu pánovi oddaným priateľom.

Originálny názov plemena : Lhasa apso

Krajina pôvodu : Tibet

Doba vzniku : Starovek

Pôvodné využitie : Spoločník

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 13 - 15 rokov

Hmotnosť : 6 - 7 kg

Výška : 25,4 cm

História
Pravlasťou lhasa apso je Tibet, kde bol chovaný najmenej dvetisíc rokov, bez toho že by sa dostal do inej zemi. Bol chovaný výhradne v chrámoch a kláštoroch v okolí hlavného mesta Lhasy, a v paláci dalajlámu. Bol považovaný za svätého a mal nosiť svojmu majiteľovi šťastie. Tento pes sa nedal kúpiť, získať ho bolo možné iba darom. Pôvodne bol používaný ako strážny a pastevný pes. Do USA sa dostal prvý exemplár po prvej svetovej vojne ako dar dalajlámu, odtiaľ bol neskôr prevezený do Anglicka, kde bol ďalej šľachtený. Po určité obdobie bol lhasa apso omylom priradený do skupiny spoločne so shi-tzu. Ako samostatné plemeno bol uznaný až v roku 1934.

Všeobecný vzhľad
Lhasa apso má veľmi bohato osrstenú hlavu s úzkou lebkou a čiernym ňufákom. Oči sú stredne veľké, tmavé, a sú celkom zakryté srsťou. Uši sú previsnuté, s dlhými prápory srsti. Telo je súmerné a kompaktné, je dlhšie než je výška v kohútiku, s dobre klenutým hrudníkom, rovným chrbtom a silnými bedrami. Chvost je bohato pokrytý dlhou srsťou, je nesený nad chrbtom a špička chvostu tvorí uzol.

Srsť a farba srsti
Srsť je zložená z jemnej podsady a veľmi dlhej, až na zem siahajúcej krycej srsti. Chlpy sú rovné a hrubé, srsť na chrbte je rozdelená cestičkou. Lhasa apso je chovaný v mnohých farebných odtieňoch. Sfarbenie môže byť biele, pieskové, medové, zlaté, tmavošedé, hnedé, čierne alebo rôznofarebné.

Povaha
Lhasu apso je možné charakterizovať ako tvrdého, sebavedomého psa, jeho povaha je však k členom rodiny priateľská a maznavá. Je veľmi inteligentný a temperamentný.

Spoločenská charakteristika
Lhasa apso je typický spoločenský pes. Má priateľskú a veselú povahu, k cudzím ľuďom sa však chová veľmi nedôverčivo a odmietavo, nemá rád ich dotyky. Svojho pána však oddane miluje, býva na ňom až citovo závislý. Voči ostatným psom nevystupuje útočne, nevyhľadáva konflikt, a spolužitie s ostatnými domácimi zvieratami býva bez problémov.

Výchova
Výchova tohoto spoločenského psa nie je nijako zložitá, ako u ostatných plemien je však nutná dôslednosť, trpezlivosť a citlivý prístup. I keď sa tento pes nehodí pre náročnejší výcvik, mal by v každom prípade zvládnuť základný výcvik poslušnosti.

Starostlivosť
Jeho dlhá srsť vyžaduje pravidelnú starostlivosť, inak splstnatie. Nutnosťou je každodenné kartáčovanie a prečesávanie. Jeho zakryté oči je potrebné pravidelne čistiť, a po kŕmení zbaviť fúzy zbytkov jedla. K starostlivosti o srsť psa pripravujte už vo veku šteňaťa. Srsť prečesávajte od labiek dole prameň po prameni, pri česaní môžete srsť zvlhčovať rozprašovaním vhodného prípravku. Zámotky v srsti najprv rozmotajte rukami, až potom rozčešte. Pri česaní používajte jemný kovový hrebeň alebo jemný hrebeň. Pokiaľ psa vystavujete, je v období medzi výstavami nutné správne ošetrenie srsti. U tohoto plemena sa používa technika tzv. balíčkovanie srsti, kedy sa srsť po naolejovaní jojobovým alebo norkovým olejom vyväzuje do balíčkov alebo sa vytvárajú postupne sa spojujúce copy

Vhodné športy
Agility

Najčastejšie nemoci
Toto plemeno nie je zaťažené žiadnymi dedičnými chorobami.

Originálny názov plemena : Maltese

Krajina pôvodu : Stredomorie

Doba vzniku : Stredovek

Pôvodné využitie : Spoločník

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14-15 rokov

Hmotnosť : 3-4 kg

Výška : 20-25 cm

História
Maltézsky psík je jedno z najstarších plemien psov vôbec. Pravdepodobne pochádza z jadranského ostrova Mljet, z ktorého bolo tiež odvodené jeho meno. Niektoré zdroje však uvádzajú, že tento pes pochádza z ostrova Malta. Patronát nad týmto plemenom má však od roku 1989 Taliansko. V stredoveku býval spoločníkom vysokej šľachty, od antiky až po novovek bol obľúbeným spoločníkom vznešených dám. Maltezáčik patrí do skupiny bišónov, je však isté, že predkovia všetkých týchto, dnes už samostatných a vyšľachtených plemien, pochádzajú zo Stredomoria, kde si ich bohatá aristokracia držala len pre potešenie a pre zvýšenie spoločenskej prestíže.

Všeobecný vzhľad
Maltezáčik je malý, elegantný pes, s nízko posadeným, kompaktným telom s rovným chrbtom. Hlava je stredne veľká s tmavými očami a čiernym nosom. Uši sú nasadené vysoko, sú dlhé a priliehavé, bohato osrstené. Chvost je nasadený v línii chrbta a je nesený v oblúku nad chrbtom.

Srsť a farba srsti
Srsť je veľmi dlhá, hustá a lesklá, rovná a hodvábna, bez podsady. Na tele je dlhšia než výška v kohútiku a splýva k zemi ako prikrývka. Na hlave je srsť tiež veľmi dlhá, na chvoste splýva na jednu stranu trupu. Farba srsti je čisto biela, prípustný je odtieň bledej slonoviny.

Spoločenská charakteristika
Maltezáčik je príjemný pes, ktorý má rád ľudí a nevyhľadáva konflikty ani s ostatnými psami, ani s inými zvieratami. K cudzím ľuďom sa chová zdržanlivo, známu návštevu však priateľsky uvíta.

Výchova
Maltézsky psík je inteligentný, vyrovnaný pes, ktorý sa dobre učí, preto jeho výchova nebýva náročná. Základný výcvik poslušnosti je však nutnosťou. Jeho výchova však nesmie byť príliš tvrdá ani prísna, pretože je veľmi citlivý.

Starostlivosť
Pokiaľ chcete mať maltezáčika vo výstavnej kondícii, potrebuje jeho srsť mnoho starostlivosti a pozornosti. Každodennú starostlivosť uľahčí výber kvalitnej kozmetiky a pomôcok. Pokiaľ sa srsti tohoto psíka budete venovať denne, postačí vám k tomu pár minút. Veľmi dôležité je každodenné prečesávanie a kartáčovanie v období, keď sa mení srsť zo šteňacej na dospelú. Pes si v tomto období na pravidelné česanie navykne a prehĺbi sa tým aj váš vzájomný vzťah. Pokiaľ chcete mať maltezáčika iba na maznanie, stačí kúpanie asi raz za 1-2 mesiace s použitím kvalitného šampónu a kondicionéra. Denne je nutné čistiť oči a srsť pod očami, aby sa nevytvárali škaredé stopy po slzách, čomu možno predísť použitím špeciálneho roztoku. Keď je srsť vysušená, použite olej. Pokiaľ však chováte výstavného psa, kúpanie musí byť častejšie, asi raz za týždeň, až 14 dní. Starostlivosť o srsť výstavného psa nájdete nižšie v rubrike "Príprava na výstavu".

Vhodné športy
Agility; obratnosť

Najčastejšie nemoci
Epifora - výtok sĺz; trichofýcia; luxácia jabĺčka; stomatitída a zubný kameň; tracheálny kolaps

Originálny názov plemena : Deutscher Spitz - Zwergspitz

Krajina pôvodu : Nemecko

Doba vzniku : Stredovek/19. storočie

Pôvodné využitie : Spoločník

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 14 - 15 rokov

Hmotnosť : 1,8 - 2,5 kg

Výška : Do 22 cm

História
Špicovité psy sa vyskytovali na zemi už vo veľmi dávnych dobách a mali veľa podôb. Líšili sa od sebe miestom výskytu, veľkosťou aj farbou srsti a nie je celkom isté, či medzi nimi existujú blízke príbuzenské vzťahy. Spojovali ich však určité znaky, ako malé stojaté uši, zavalitejšie telo a chvost zatočený nad chrbtom. Boli chovaný ako domáci psy, ako strážcovia dvorov a polí, ako strážny psy, a v niektorých oblastiach ako psy lovecký. V týchto dobách však neprebiehal žiadny riadený chov. O nemeckých špicoch sa traduje, že sú potomkami psa rašelinného z doby kamennej, a že sú najstarším plemenom Strednej Európy. Zo špicov povstalo veľa ďalších plemien. V Nemecku bol špic používaný ako doprovod veľkých nákladných povozov a k ničeniu myší a krysí v stajniach. O čistokrvnom chove sa dá hovoriť až od konca 19. storočia. V roku 1910 bol založený Klub pre nemecké špice, ktorý vznikol spojením Spolku pre nemecké špice v Elbersfeldu a Frankfurtského klubu špicov. Trpasličí špic je známi mimo svoju zem pôvodu taktiež pod názvom pomoranský špic alebo pomeranian. O jeho popularitu sa zaslúžila kráľovná Victoria, ktorá ho priviezla do Británie a zaradila ho do svojho chovu. Dala taktiež popud k zapísaniu štandardu tohoto plemena do EKC. V tej dobe však bol trpasličí špic väčší než dnes a jeho farba bola biela, postupne sa však jeho hmotnosť znižovala a srsť získala svoju charakteristickú bohatosť a ďalšie odtiene.

Všeobecný vzhľad
Trpasličí špic je roztomilý malý psík, pre ktorého je charakteristická, rovnako ako u iných veľkostných rázov špicov, bohatá srsť odstávajúca od tela. Hlava s miernym stopom je stredne veľká, s nie príliš dlhým ňufákom a čiernym alebo u hnedých psov tmavohnedým nosom. Tmavé oči sú uložené mierne šikmo a majú mandľový tvar. Uši sú nasadené pomere blízko u seba, nesené sú vzpriamene a majú tvar trojuholníku. Telo má krátky, rovný chrbát, hlboký, dobre klenutý hrudník a krátke, široké a silné bedrá. chvost je nasadený vysoko, je strednej dĺžky, a je nesený stočený nahor cez chrbát. Prípustná je dvojitá osmička na jeho konci.

Srsť a farba srsti
Srsť sa skladá z dlhej a rovnej krycej srsti, ktorá odstáva od tela a podsady, ktorá je krátka, vatovitá a veľmi hustá. Na hlave, ušiach a predných stranách končatín je srsť krátka a hustá, na zvyšku tela je osrstenie dlhé a bohaté. Na krku vytvára srsť bohatú hrivu, veľmi bohato je taktiež osrstený chvost. Na zadnej strane hrudných končatín srsť tvorí prápory a na zadnej strane panvových končatín bohaté nohavičky. Sfarbenie srsti trpasličieho špica býva čierne, hnedé, biele, oranžové alebo vlkošedé a vyskytujú sa aj ďalšie odtiene, ako krémová, creme sable, orange sable, black and tan a strakoš, jeho základná farba musí byť biela a škvrny musia byť rovnomerne rozložené po celom tele.

Povaha
Špic je veľmi živý a temperamentný pes, je milý a prítulný. Býva veľmi fixovaný na svojho pána. Je taktiež veľmi ostražitý a veľmi rád a hlasito šteká. Nebýva bojazlivý ani agresívny.

Spoločenská charakteristika
Charakteristickým rysom povahy špice je jeho absolútna závislosť na svojom pánovi. Celú svoju ľudskú rodinu veľmi miluje a chová sa veľmi prítulne a priateľsky. K cudzím ľuďom je však nedôverčivý, a je potrebné hoj s priateľmi rodiny citlivo zoznámiť, aby dôveru získal. Pri stretnutiach s cudzími psami alebo inými domácimi zvieratami nebývajú problémy, ale je samozrejme potrebné ho s nimi už od mladosti zoznamovať.

Výchova
Rovnako ako ostatný psy, potrebuje i tento dôslednú výchovu. Výchova špice nie je príliš náročná, pretože sa dobre a rád učí všetkému novému. Pretože sa rád a často prejavuje prenikavým štekaním, je pre dobré susedské vzťahy vhodné tieto prejavy výchovou usmerniť. Dôsledný základný výcvik poslušnosti a citlivé zaobchádzanie urobia zo špica príjemného a priateľského člena rodiny.

Starostlivosť
U psov, ktorý nie sú chovaný pre výstavné účely nie je úprava srsti príliš náročná. Jeden krát za týždeň je však potrebné venovať nejaký čas jej vyčesávaniu. Aspoň jeden krát za mesiac je nutné prečesať srsť dôkladnejšie, i s podsadou, k tomu použite hrebeň s dlhými, primerane ostrými hrotmi. Srsť prečesávajte kúsok po kúsku po celom povrchu tela, a to tzv. proti srsti, od chvostu k hlave. Nezabúdajte na prečesanie srsti na chvoste, na zadných partiách, na práporce predných končatinách a zvýšenú pozornosť venujte srsti za ušami. Kúpanie za pomoci šampónu prevádzajte iba dvakrát či trikrát za rok, inokedy postačí osprchovať znečistené partie čistou vodou. Srsť nie je potrebné upravovať strihaním, iba u labiek zastrihujte prerastenú srsť doguľata. Pazúriky psa je nutné udržovať krátke a jeden krát za čas skontrolujte psovi uši, či sú zdravé a netvorí sa v nich príliš mazu. Potom je potrebné ich vyčistiť. K starostlivosti o psa patrí taktiež pravidelná kontrola chrupu, pokiaľ sa vytvára zubný kameň, je potrebné ho odstrániť.

Vhodné športy
Agility

Najčastejšie nemoci
Luxácia jabĺčka, neuzavretá fontanela, problémy so zubami, malý počet šteniat vo vrhu

Originálny názov plemena : Epagneul Nain Continental, Papillon, Phaléne

Krajina pôvodu : Francúzsko, Belgicko

Doba vzniku : Stredovek

Pôvodné využitie : Spoločník

Dnešné využitie : Spoločník

Priemerná dĺžka života : 13-17 rokov

Hmotnosť : 1,5-5 kg

Výška : 20-28 cm

História
Dávna história tohto plemena nie je presne známa, je však možné, že je najstarším európskym plemenom. Presnejšie záznamy o týchto psoch existujú až od polovice 16. storočia, je ale pravdepodobné, že bol obľúbeným spoločníkom šľachtických dám na španielskych dvoroch už vo 12. storočí. V 14. A 15. storočí už zrejme boli rozšírený takmer po všetkých šľachtických sídlach Európy. Tohto psa vlastnila aj cisárovná Mária Terézia a jej dcéra Mária Antoinetta, jeho ctiteľom bol aj francúzsky kráľ Juraj III. Objavuje sa na mnohých plátnach slávnych maliarov, ako je Tizian alebo Rubens. Pre svoju obľubu u šľachty bol počas francúzskej revolúcie tento pes takmer vyhubený. Do tejto doby sa jednalo o pôvodnú formu, dnes známu pod menom phaléne, v 19. storočí bol vyšľachtený papillon, ktorý sa odlišuje len postavením uší. Dnes papillon, vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu, v obľube predbehol pôvodného phaléna.

Typy
Dve variety tohto plemena - papillon a phaléne, sa od seba odlišujú iba postavením uší. Stavba tela, srsť, zafarbenie srsti aj povahové vlastnosti sú u oboch týchto variet rovnaké. U nás sa vyskytuje len forma papillon, a ani tá nie je v našej krajine príliš rozšírená. Varietu phaléne u nás prakticky nenájdete.

Všeobecný vzhľad
Tento elegantný psík má krátku hlavu so štíhlym, rovným ňufákom, malým, čiernym nosom a veľkými, tmavými očami mandľového tvaru. Uši sú tenké a pevné. U variety phaléne, nazývanej tiež mora, sú uši nasadené vysoko, sú previsnuté a pokryté dlhou, jemnou srsťou. Papillon, alebo motýlik, má uši nasadené tiež vysoko, ale sú vztýčené. Ušnice nesmú byť zakončené ostrou špičkou. Vnútorná strana ucha je pokrytá jemne zvlnenou srsťou, vonkajšia strana je porastená veľmi dlhou srsťou, ktorá tvorí závoj prečnievajúci cez okraj ucha a prepožičiava im vzhľad motýlích krídel. Telo je dlhšie než vyššie, s hlbokým hrudníkom a pevnými bedrami. Chvost je nasadený vysoko, je porastený dlhou srsťou a je nesený nad chrbtom.

Srsť a farba srsti
Srsť je bez podsady, je bohatá, jemná a lesklá. Na hlave, tvári a prednej strane končatín je srsť krátka, na tele je strednej dĺžky, predlžuje sa na krku, a na ušiach, chvoste a zadnej strane končatín je dlhá. Prípustné je akékoľvek zafarbenie srsti na bielom podklade.

Povaha
Tento psík je veľmi inteligentný, je to prítulný maznáčik, je milý, hravý a dobre učenlivý. Vie byť poslušný a pozorný, a je absolútne neagresívny.

Spoločenská charakteristika
Tento pes je svojmu pánovi veľmi oddaný a rád si na neho činí majetnícke nároky. Celej rodine je veľmi prispôsobivý a neobyčajne vnímavý. Pokiaľ mu celá rodina prejavuje lásku, nestáva sa väčšinou psom jedného pána, ale ku všetkým členom priľne rovnako. K ľuďom, ktorí sa mu nepáčia, sa dokáže chovať trocha neprívetivo. S ostatnými domácimi zvieratami a inými psami vychádza toto plemeno spravidla veľmi dobre.

Výchova
Phaléne aj papillon sú inteligentné, ľahko vychovateľné psy. Pri správnom výcviku z nich vyrastajú poslušné, prítulné a sebavedomé psy. Výchovu zvládne ľahko aj začiatočník, ktorý nemá so psami žiadne skúsenosti. Prístup k týmto psíkom by mal byť dôsledný, ale zároveň veľmi citlivý a vľúdny.

Starostlivosť
Tohto psíka je dobré už od šteňaťa zvykať na pravidelnú údržbu srsti. Jeho srsť vyžaduje denné česanie a kartáčovanie, aby zostala nádherne lesklá. Psa kúpte podľa potreby, nie však častejšie než raz za mesiac, v zimných mesiacoch by sa pes nemal kúpať vôbec. Pri kúpaní použite kvalitný šampón pre psov, ktorý nespôsobí odmastenie srsti, a pre ľahšie rozčesanie kondicionér. Po kúpaní psa vysušte fénom. Srsť týchto psíkov nie je treba nijako upravovať strihom. Pravidelnú starostlivosť je tiež potrebné venovať ušiam, zubom a pazúrikom a každodennú starostlivosť tiež očiam, ktoré často slzia, preto ich po každej prechádzke otrite očnou vodou a vysušte.

Vhodné športy
Agility

Najčastejšie nemoci
Paradentóza; luxácia pately; progresívna atrofia sietnice